Jedným z vysvetlením rozmanitosti prírody na Devíne je fakt, že ide o križovatku migračných koridorov. Majú veľký význam v európskom kontexte.
Odjakživa tadiaľto prechádzali zvieratá, ktoré migrovali z juhu na sever. Využívali slnečné stepné stráne na úbočiach Malých Karpát, pokračovali údolím Váhu. Devín bol dôležitou zastávkou na migračnej trase.
Popri rieke Dunaj sa mohli šíriť stepné druhy. Štrkovité ostrovy a bralá na brehoch rieky dodnes fungujú ako „ostrovy”, na ktorých môžu tieto druhy prežívať napríklad v obdobiach, keď sa okolitá krajina mení z glaciálnej stepi na les. Hradné bralo je jedným z takýchto ostrovov, funguje ako útočisko pre druhy z ľadových dôb, tu môžu prečkať obdobia, keď sa okolitá krajina mení. A keď príde ich čas a zmení sa klíma a prostredie na také, ktoré im vyhovuje, budú môcť osídliť okolitú krajinu. Zaplnia miesta v ekosystéme a budú v ňom plniť svoju funkciu.
Napríklad aj v stredoveku boli dlhšie obdobia – trvali 200 aj 300 rokov –, keď bolo o čosi chladnejšie alebo teplejšie. V tomto období sa druhy rastlín, hmyzu aj zvierat mohli presúvať práve vďaka týmto „ostrovom” v krajine.
Presne také isté šírenie druhov sa deje aj teraz. Jedným z cestovateľov je napríklad modlivka zelená. Na miestach, kde ešte pred pár desaťročiami bola veľmi vzácna, sa dnes stáva bežným druhom. A naopak, mnohé druhy sa z krajiny vytrácajú, ustupujú.
Je to reakcia na bezprecedentnú klimatickú zmenu, najrýchlejšiu, akú zem zažila, a ktorú spôsobil človek. Preto je dôležité chrániť takéto biotopy, sú oporou pre záchranu množstva druhov v prudko sa meniacom prostredí. Hradné bralo aj Devínska Kobyla sú útočiskami, stabilnými ostrovmi, vďaka ktorým sa dokážu zachovať väzby a druhy staré státisíce rokov.
Autor textu: Andrej Barát