História
Historické dedičstvo
Devín je miestom, kadiaľ po skončení ľadovej doby prechádzali mamuty aj praľudia. Usadili sa na križovatke ciest, venovali sa poľnohospodárstvu, neskôr obchodu. Pod Devínom bol brod cez Dunaj na Jantárovej, ale i Podunajskej ceste.
Pod Devínom prechádzali germánske kmene po páde Ríma a napokon aj Slovania. Devín bol veľmi pravdepodobne hradiskom Dowina, kniežacím sídlom Rastislava, ktorý tu privítal Konštantína a Metoda. Devín púta pozornosť aj rakúskej historiografie, ktorá pátra po hlavnom meste Norického kráľovstva – meste Carnuntum.
Cella Memoriae
V Devíne sa podarilo objaviť viacero rímskych kamenných stavieb z 3. až 4. storočia. Jednou z nich je stavba, ktorá sa našla blízko gotickej západnej vstupnej brány. Jej pôdorys pripomína tvar antickej hrobky – aj preto objekt nesie názov cella memoriae.
Hrad Devín ako symbol
Hrad Devín je jednou z lokalít, o ktoré sa opiera národné povedomie Slovákov a Sloveniek. Skutočná hodnota tohto miesta však spočíva v tom, že predstavovalo križovatku rôznych civilizácií, etník a náboženstiev, ktoré sa tu stretávali.
Hrad Devín v 20. storočí
Devín bol odjakživa hraničným bodom a križovatkou. Stál na hraniciach kráľovstiev, neskôr štátov, no počas druhej polovice 20. storočia sa ocitol na hranici, ktorá rozdeľovala celú Európu na takzvaný západný a východný blok.
Obnova historických architektúr
V roku 2022 sa na hrade sanovali múry. Spodná časť hradných múrov je svetlejšia a vrchná je o čosi tmavšia. Táto hranica ukrýva zaujímavý príbeh o stavebníctve v stredoveku a dnes.