Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

M
M

Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

Premiešané kosti aj národy

Zaujímavý osud mali kostrové nálezy, ktoré na Devíne v rokoch 1921 až 1922 odkryl archeológ Inocent Ladislav Červinka. Išlo o prikostolné pohrebisko z 10. až 13. storočia. Mŕtvi ležali nahusto vedľa seba, hlavou otočení k západu, ako to bolo obvyklé na starších slovanských pohrebiskách. Mladšie hroby však boli nad staršími v nepravidelných smeroch a dokonca až v troch vrstvách nad sebou. Na pohrebisku sa našlo pomerne veľa detských hrobov, niektoré boli obložené menšími kameňmi.

Aj napriek tomu, že išlo o významný nález, kostrové pozostatky na svoje spracovanie čakali dlhý čas, často sa presúvali a spôsob ich uloženia napokon znemožnil dostatočne dôkladne ich prebádať.

Lebky a kosti sa totiž uložili do debien, pričom viaceré kostry sa uložili pohromade, oddelené boli iba slamou. Z Devína sa presunuli najprv do Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, odtiaľ do Anatomického ústavu Univerzity Komenského. To bolo v roku 1929. Až vtedy sa kostry vybalili a odborníci zistili, že častým prevážaním a prenášaním sa kostrové pozostatky medzi sebou premiešali a pri niektorých nebolo možné spoľahlivo určiť, ku ktorým telám patria.

Ich analýze sa venoval Zdeněk Frankenberger. Podľa jeho záverov tu v 11. storočí okrem Slovanov žili aj príslušníčky a príslušníci iných národov.

Počas výskumu archeologičky Veroniky Plachej sa našiel ďalší, ešte starší hrob datovaný do 5. storočia, obdobia sťahovania národov. Našli sa v ňom dvaja mladí muži, jeden vo veku 13 až 15 rokov a druhý vo veku 19 rokov. Na základe analýzy morfologických znakov bolo možné oboch jedincov priradiť k mongoloidnému etniku a ich vzájomná podobnosť naznačovala blízky príbuzenský vzťah.

Na šiestich hroboch datovaných do 9. storočia, ktoré sa našli blízko veľkomoravského kostola, sa po prvýkrát na Slovensku otestovala metóda stanovenia krvných skupín. Tá potvrdila rozmanitosť ľudí žijúcich na Devíne aj na molekulárnej úrovni. Našlo sa totiž osem rôznych haploskupín, ktoré sa využívajú na rekonštrukciu migrácie dávnych ľudí. V tomto prípade to boli haploskupiny severovýchodných germánskych a ugrofínskych populácií, východného Stredomoria, severovýchodnej Európy. Našla sa ale aj haploskupina K, ktorú vedci potvrdili u Ötziho z neskorej kamennej doby, prezývaného Ľadový muž, ktorý žil pred viac ako 5 300 rokmi a jeho zachovalú múmiu sa podarilo nájsť v Ötztalských Alpách na taliansko-rakúskom pomedzí.

Autor textu: Andrej Barát

Navštívte nás
už dnes!

Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu. Spoznajte hrad aj jeho blízke okolie, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.

Navštívte nás
už dnes!

Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu. Spoznajte hrad aj jeho blízke okolie, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.