Dnes je zatvorené.    zistiť viac

M
M

Dnes je zatvorené.

Zvyšky pôvodného románskeho hradu zničil miléniový pamätník, jeho odstránenie však viedlo k novým objavom

Ako asi mohla vyzerať najstaršia časť stredovekého hradu Devín – obytná veža, ktorá stála na vrcholku skalného útesu nad sútokom Dunaja a Moravy? Odpoveď hľadal v nedávnej minulosti komplexný stavebno-historický i archeologický výskum zameraný na horný hrad. Nebolo to však vôbec jednoduché.

Tento priestor totiž do súčasnosti prekonal množstvo zásahov a devastácií, takže bolo naozaj veľmi ťažké zrekonštruovať jeho najstaršiu podobu alebo čo i len pôdorys.

Stredoveký hrad vyrastal na mieste pôvodnej Rastislavovej pevnosti, no niesol už nové vplyvy, ktoré do Podunajska prichádzali z Porýnia. Jadrom najstaršej časti hradu bol donžon – obytná veža. Mala tvar veľmi nepravidelného polygónu, pričom celková dispozícia bola ovplyvnená stiesnenou plochou skalného výbežku.

V roku 1233 Devínsky hrad dobyl a podhradskú osadu vypálil Fridrich II. Bojovný. Ide zároveň o najstaršiu historickú správu, kde sa priamo spomína Devínsky hrad. Dramatické udalosti na konci 13. storočia a v 14. storočí v tejto oblasti zapríčinili viacnásobné zničenie a znovuvystavanie hradu. Devín nebol ušetrený ani počas obliehania napoleonskými vojskami na začiatku 19. storočia. Aj napriek tomu sa hrad vždy obnovoval. Uhorskí panovníci si uvedomovali mimoriadny strategický význam jeho polohy.

Z pôvodného románskeho, prípadne ranogotického hradu sa dodnes zachovalo veľmi málo. Jedným z hlavných dôvodov je postavenie miléniového pamätníka na hornom hrade v roku 1896. Bolo to pri príležitosti tisícročného výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Celkovo stálo v Uhorsku sedem takýchto pamätníkov. Počas stavby toho devínskeho sa do veľkej miery zničili zvyšky horného hradu, časť múrov dokonca stavitelia pamätníka odstrelili. Pri pohľade na kresbu Bernharda Wernera z 18. storočia alebo olejomaľbu Bernarda Bellotta pod názvom Canaletto je zrejmé, že cena, ktorú Devín zaplatil za miléniový pomník, bola vysoká.

Lenže aj likvidácia pamätníka v roku 1921 členmi českého Sokola predstavovala ďalší drastický zásah. Monument s výškou 22 metrov bol čiastočne zhodený zo skaly.

Po odstránení všetkých zvyškov miléniového pomníka sa zistilo, že sa tu nachádza zmes starých a mladších stavebných zvyškov. Bolo veľmi ťažké ich identifikovať alebo dať do súvislostí, často sa nezachovalo líce, iba fragmenty jedného riadka muriva na skalnom podloží.

Počas týchto prác však došlo aj k prekvapivému objavu. Odkryli sa priestory priamo v skalnom masíve. Prírodou vytvorené pukliny a krasové jaskyne, ktoré obyvateľstvo Devína využívalo pravdepodobne už v praveku, slúžili rímskym legionárom aj slovanskému obyvateľstvu Rastislavovej pevnosti. Novoodkryté priestory priamo nadväzovali na interiér obytnej veže. Najväčšou z jaskýň je takzvaná tunelová jaskyňa, má dĺžku vyše 11 metrov a výšku v najvyššom bode takmer 9 metrov. Prechádza celým hradným vrchom. Jej južný vchod je murovaný a zakončený gotickým portálom.

Autor textu: Andrej Barát

Navštívte nás
už dnes!

Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu. Spoznajte hrad aj jeho blízke okolie, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.

Navštívte nás
už dnes!

Naplánujte si výlet na jednu z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Hrad Devín ponúka okrem historického či prírodného bohatstva aj expozíciu so vzácnymi archeologickými nálezmi či podujatia pre celú rodinu. Spoznajte hrad aj jeho blízke okolie, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.