Laténske osídlenie na Devíne

Na konci 2. stor. pred n. l. posilnila laténske osídlenie v oblasti sútoku Dunaja a Moravy časť keltského kmeňa Bójov. Sídlisko na devínskom hradnom kopci tvorilo spolu s oppidom v Bratislave a lokalitou Braunsberg za Dunajom trojuholník významných neskorolaténskych centier v priestore Bratislavskej brány. Okolo polovice 1. stor. pred n. l. začali Bójov ohrozovať Dákovia, ktorí zničili bratislavské oppidum. Devínske hradisko však nezaniklo a mohlo prebrať niektoré jeho funkcie. Tunajšie sporadické nálezy dáckej keramiky sú dokladom keltsko-dáckeho spolunažívania v prvých desaťročiach nášho letopočtu. Ako vyzeralo keltské hradisko na Devíne? Opevnenie sa nepodarilo jednoznačne doložiť, predpokladá sa však aspoň na severnej strane hradného areálu. Laténske nálezy pochádzajú z celej plochy hradného vrchu. Zachovali sa prevažne jednopriestorové nadzemné a čiastočne zahĺbené obydlia so zrubovou či s kolovou konštrukciou a zásobné jamy. Doložená je aj šperkárska a kováčska dielňa. Na základe početných nálezov sa možno domnievať, že sa tu vyrábali aj kamenné žarnovy.