Devín, kedysi symbol rozdeleného sveta, sa v decembri 1989 stal svedkom okamihov, ktoré priniesli nádej a slobodu. Ľudská reťaz študentov a pád „železnej opony“ sú pripomienkou odvahy a viery v lepšiu budúcnosť.
Výnimočný Mikuláš na hrade
Študenti a študentky zohrali počas udalostí spojených s pádom komunistického režimu vo vtedajšom Československu v novembri a decembri 1989 zásadnú úlohu. Veď „nežnú revolúciu“ odštartoval práve pochod bratislavského študentstva 16. 11. 1989 a brutálne potlačená študentská manifestácia v Prahe o deň neskôr, 17.11. 1989.
Študentské skupiny boli počas novembrových a decembrových dní kľúčovým spojencom novovzniknutého hnutia Verejnosť proti násiliu, ktoré koordinovalo odpor proti komunistickému režimu. Študenti a študentky pomáhali s organizáciou demonštrácií a mítingov, vyrábali plagáty a letáky a pripravovali aj vlastné podujatia, ktoré mali mobilizovať spoločnosť.
Jedno z nich sa konalo 6.12. 1989 na Devíne, kde sa napriek nepriaznivému počasiu stretlo asi dvetisíc ľudí, prevažne z bratislavských vysokých škôl. Hlavným odkazom ich pokojnej demonštrácie bola jednota protestného hnutia a požiadavka slobodných volieb v čo najkratšom čase. Po sľube vernosti národu, vlasti, demokracii a tolerancii vytvorili dlhú ľudskú reťaz, ktorá obišla jednotlivé časti hradu. Vzhľadom na dátum spojený so sviatkom sv. Mikuláša nechýbali ani typické mikulášske kostýmy a symbolické rozdávanie darčekov.
Ahoj, Európa!
O štyri dni neskôr bol Devín svedkom ďalšej udalosti, tentoraz so zásadným dopadom na celú spoločnosť. Lídri hnutia Verejnosť proti násiliu zorganizovali 10.12. 1989 veľký pochod z Bratislavy do Hainburgu s názvom „Ahoj, Európa!“. Manifestačne sa ho zúčastnili desiatky tisíc ľudí, pričom najdôležitejšia zastávka bola na rakúskom brehu Dunaja oproti Devínu.
Aj na samotnej devínskej strane – či už priamo na hrade alebo pod ním – sa zišlo množstvo ľudí. Časť z nich začala spontánne prestrihávať drôtené zátarasy, bez akéhokoľvek zásahu príslušníkov Pohraničnej stráže, ktorí zodpovedali za stráženie hraníc. To znamenalo faktický koniec „železnej opony“ na Slovensku, čo sa potvrdilo hneď na druhý deň, kedy vojaci Pohraničnej stráže začali na základe rozhodnutia federálnej vlády odstraňovať drôtené zátarasy v hraničnom pásme pri Devíne.
Autor textu: Milan Zálešák | Fotografia: MMB a ÚPN