Dejiny hradného areálu

Najstaršie doklady osídlenia pochádzajú z mladšej kamennej doby z 5. tisícročia pred n. l. V dobe bronzovej sa v priestore dnešného hradného areálu rozprestieralo výšinné sídlisko s drevozemným opevnením. V dobe železnej tu približne sto rokov žili Kelti, ich sídlisko však zničili germánske kmene. V priebehu 1. stor. bol Devín začlenený do obranného systému Limes Romanus, o prítomnosti Rimanov svedčia pozostatky viacerých stavieb. Výraznejšie osídlenie je doložené v 9. stor., v období Veľkej Moravy, keď bolo devínske hradisko správnym a mocenským centrom oblasti. Stredoveký kamenný hrad postavený v druhej polovici 13. stor. mal strážiť západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Začiatkom 15. stor. ho získal rod Garayovcov, ktorý rozšíril opevnenie a horný hrad prestaval do reprezentačnej podoby. V roku 1460 sa stali majiteľmi hradu grófi zo Sv. Jura a z Pezinka, od roku 1527 patril hrad i panstvo uhorskému palatínovi Štefanovi Báthorymu. V 17. stor. bol Devín svedkom viacerých protihabsburských povstaní, ako aj konfliktov medzi obyvateľmi Devína a majiteľmi hradu. Poslednými súkromnými majiteľmi hradu boli Pálffyovci, ktorí v roku 1932 predali jeho ruiny štátu. V 60. rokoch 20. stor. bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a prešiel do správy Múzea mesta Bratislavy