Rímska usadlosť typu villa

Počas dlhoročného archeologického výskumu sa v areáli hradu Devín odkrylo viacero stavieb z doby rímskej. Tieto nálezy dokladajú, že najneskôr od 20. rokov 1. stor. n. l. tu žilo germánske obyvateľstvo. V tom istom storočí zároveň počítame aj s významnou prítomnosťou Rimanov. Stavebný materiál, hlavne kolkované tehly, však datuje väčšinu rímskych objektov do 3. a 4. stor. Išlo o obdobie náročného udržovania Limes Romanus na Dunaji a postupného oslabovania sily Rimanov.

Základy najväčšej rímskej stavby na Devíne odkryli archeológovia na nádvorí stredného hradu neďaleko stredovekej studne. Pochádza zo začiatku 3. stor., keď v Ríme vládla dynastia Severovcov. Po prestavbe za vlády cisára Valentiniána I. (364 – 375) mohla slúžiť ako súčasť civilnej usadlosti typu villa pre potreby germánskej nobility. Výstavba takýchto honosných stavieb bola výsledkom zlepšujúcich sa rímsko-germánskych vzťahov. Stavba s rozmermi 13,5 × 9 m bola orientovaná na severozápad a juhovýchod. Pozostávala zo štyroch miestností, dvoch pôvodných a dvoch pristavaných v 4. stor. Jedna z miestností bola ukončená apsidou s dlážkou z kamenných platní, orientovanou na juhozápad.