Dnes je zatvorené.    zistiť viac

M
M

Dnes je zatvorené.

Rimania na Devíne

V dobe rímskej sa na území dnešnej Bratislavy prelínali dva odlišné svety, medzi ktorými prebiehali intenzívne kultúrne a obchodné kontakty. Obyvatelia na pravom brehu Dunaja žili v rímskej provincii Panónia, ľavá strana tvorila čiastočne romanizované predpolie Rímskej ríše. Vývoj Devína ovplyvnila poloha nad sútokom Dunaja a Moravy na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty. Po obsadení Panónie Rimanmi v 1. stor. pred n. l. sa Devín, ležiaci iba 10 km od Carnunta, hlavného mesta Hornej Panónie, dostal do bezprostrednej blízkosti Rímskej ríše. Devín využili Rimania ako predsunutý bod v barbariku kontrolujúci predpolie obranného systému Limes Romanus. Ich krátkodobá prítomnosť v 1. stor. zrejme súvisela s trestnou výpravou proti Markomanom. Väčšina známych rímskych stavieb, kolkované tehly a iné predmety nájdené na Devíne však pochádzajú až z 3. a zo 4. stor. Ide o kamenno-drevené alebo murované stavby s maltovými dlážkami. Jednou z nich je objekt cella memoriae s pôdorysom blízkym antickým hrobkám. Na jej stavbu použili najmä lomový kameň, konštrukciu tvorili drevené trámy. Okrem maltovej dlážky sa zachovali fragmenty farebnej omietky. V jednej z kolových jám sa našlo pocínované železné krížové kovanie.