Na Devínskej hradnej skale sa vystriedali praľudia, Kelti, Rimania, svoje sídla tu budovali a rozširovali mnohí panovníci, no nakoniec má len jedného vládcu – čas. Vápencový masív nie je pod vitrínou. V lete ho slnko rozpáli na 50 stupňov. Skala pracuje, dochádza k pnutiu, hmoty sa navzájom posúvajú o stotinky milimetrov, ale aj to stačí, aby sa vytvoril zlom.
Vápenec je relatívne mäkká hornina, reaguje pri styku s vodou, zvetráva. Keď prší alebo keď sa stápa sneh, do kaverničiek a trhliniek vniká voda. Keď zamrzne, ešte viac roztláča praskliny, pretože ľad má väčšiu objemovú hustotu ako voda. Skala ďalej pracuje, z povrchu brala sa odlupujú menšie a väčšie kusy.
Poznáme dva typy geomorfologických činiteľov, tektonické a exogénne. Tektonické majú pôvod v hlbinách zeme, súvisia s posuvom litosférických dosiek, ktoré môžu dať do pohybu celé skalné masívy či horstvá. To však nie je prípad Devínskej hradnej skaly. Odborníci a odborníčky tento vplyv teoreticky vyvrátili, devínske bralo sa nehýbe ako celok, nevyvíja sa ako napríklad Alpy, je relatívne stabilné.
Dochádza tu len k exogénnym vplyvom. Spomínané slnko, dážď a vietor v priebehu času narúšajú povrch brala. Ide o prirodzený a geologicky nezvratný proces, ktorý bude prebiehať aj ďalšie veky. Devínska skala ako všetko na zemi degraduje, zvetráva, podlieha času.
Odlupujú sa úlomky vo veľkosti pár centimetrov až niekoľko desiatok centimetrov. No v prípade skalných nosov, previsov trčiacich nad priestorom, sa môžu odtrhnúť aj bloky vo veľkosti chladničky. Samotný hrad pritom v ohrození nie je, na stabilitu zrúcaniny to nemá vplyv, pretože jej základy siahajú do hĺbky nosných častí brala. Degradujú len povrchové vrstvy skaly. Úlomky však môžu predstavovať riziko pre Slovanské nábrežie, ktoré sa vinie popod hradnou skalou. Ide o frekventovanú pešiu komunikáciu s obmedzeným vjazdom vozidiel, ktorá je tiež spojnicou populárnej Dunajskej cyklotrasy.
V roku 2017 vyhlásila mestská časť Bratislava-Devín mimoriadnu situáciu a do stredu Slovanského nábrežia sa osadil stavebný plot, ktorým sa ale len odčlenil priestor, kde skaly môžu padať intenzívnejšie.
Každý rok v septembri vídať na hradnom brale horolezcov a horolezkyne, ktorí čistia skalu od náletových drevín, ktoré sa uchytávajú v škárach a mohli by urýchľovať degradáciu povrchu brala. Dá sa však situácia riešiť komplexne, dlhodobo a tak, aby to nenarúšalo vizuál výnimočnej pamiatky?
Je to náročné, pretože na Devínskej hradnej skale sa prelína viacero hodnôt, ktoré chce spoločnosť ochrániť. Okrem toho, že je tu národná kultúrna pamiatka hrad Devín, samotná Devínska hradná skala je aj národnou prírodnou pamiatkou. Je tu vyhlásené ochranné pásmo 4. stupňa.
Chráni sa tu napríklad vzácny klinček včasný Lumnitzerov, predkarpatský subendemit, 40 centimetrov vysoká bylina s bielymi kvetmi. Žije tu tiež fúzač veľký, druh európskeho významu, vhodné prostredie tu nachádzajú aj viaceré druhy vtákov, napríklad murárik červenokrídly (vták roka 2023 na Slovensku).
V roku 2018 sa po inžiniersko-geologickom prieskume navrhla ochrana pred padajúcimi skalami tak, že by sa problematická časť skaly prekryla sieťou a na Slovanské nábrežie by sa umiestnil gabionový múr. Takéto riešenie sa však ukázalo ako nerealizovateľné, a to práve z hľadiska vzájomne sa prelínajúcej ochrany národnej kultúrnej i prírodnej pamiatky. Išlo by tiež o výrazný zásah do panorámy a pohľadov na hrad Devín. Výrazne by to obmedzilo možnosti pre hniezdenie a pobyt vtákov.
Najnovším riešením je dynamická sieť, ktorá sa umiestni na okraji Slovanského nábrežia. Takáto sieť je schopná pohltiť kinetickú energiu padajúcej skaly. Pôjde síce o novotvar, ale z hľadiska scenérie nebude natoľko výrazný a dominantný, ako by to bolo v prípade gabionových múrov a sietí natiahnutých naprieč celým bralom. A takéto riešenie je prijateľné aj pre ochranárov a pamiatkarov.
Na brale sa dočasné istiace kotvy pre horolezcov zamenia za trvalý lanový traverz, ktorý bude nerozoznateľný od pôvodného terénu. Tým sa znížia náklady na horolezecké práce pri čistení od náletových drevín a kontrol skalného brala, ktoré sa budú aj naďalej vykonávať. Aby sa aspoň čiastočne zmiernil vplyv času.
Autor textu: Andrej Barát