Stavebný vývoj horného hradu

Výstavba stredovekého hradu v 13. stor. sa obmedzila len na vrchol brala, ktoré poskytovalo prirodzenú ochranu. Predchodcom hradu mohol byť burgus – signalizačná strážna veža ako súčasť rímskej stanice. Horný hrad tvorila valcová veža s britom obohnaná hradbou, ktorá chránila obytné stavby s malým nádvorím na južnej strane.

Nevyhovujúcu zástavbu, poškodenú pri niektorom z vojenských konfliktov, nahradila v 15. stor. obytná stavba nepravidelného pôdorysu s malým nádvorím na západnej strane a s cisternou na dažďovú vodu. Jej staviteľom bol Mikuláš Garay. Nálezy gotických klenbových rebier či reliéfne zdobených kachlíc naznačujú, že prestavba horného hradu bola na vysokej výtvarnej úrovni.

Cestu na horný hrad chránila priekopa s dreveným mostom, po ktorom nasledovalo schodisko v chránenom koridore. Zachovala sa tu časť nárožia z predsunutej hranolovej veže. V 16. stor. staršiu zástavbu rozšírili a nadstavali, čím vznikla viacpodlažná renesančná stavba, ktorej obytný komfort zvyšovali početné vysunuté arkiere a prevéty – záchody nesené kamennými konzolami. Renesančnú podobu si zachovala až do svojho zániku v roku 1809.

*Celková kapacita horného hradu je 125 osôb. Prosíme, dodržujte pokyny personálu.