K unikátnym nálezom na Devíne patria základy veľkomoravského kostola z 9. storočia. Na loď nadväzujú tri oblúky – apsidy –, pričom hlavná loď je rozdelená tromi priečkami na ďalšie priestory – predsieň, svätyňu a ešte jeden priestor dlhý takmer deväť metrov a široký vyše päť metrov. Práve tu sa mohol nachádzať nartex slúžiaci pre účely cirkevnej školy.
Pri základoch sa našli zvyšky omietky s freskami. Na úlomkoch sú rozoznateľné farebné rastlinné motívy a časť tváre s bradou, ústami a nosom. Biely, sivý a okrový podklad dopĺňajú tmavosivé, tmavočervené, okrové a biele farby. Práve na základe rozboru tejto omietky, ale i pôdorysu kostola zaradili archeológovia jeho vznik do 9. storočia.
K datovaniu však dopomohol aj nález šiestich kostrových hrobov – troch mužov, jednej ženy, jedného novorodenca a jedného hrobu matky s dieťaťom. V poslednom prípade išlo o asi tridsaťročnú ženu s dieťaťom uloženým na hrudi. V hrobe sa našli hrkálky, zvyšky tkaniny, strieborné náušnice, náhrdelník, gombíky, nožík a praslen. V mužských kostrových hroboch sa zachovali železné ostrohy, nožíky i obruč z vedierka.
Z veľkomoravského obdobia sa na Devíne našli aj gombíky, koráliky zo sklenej pasty či ostrohy.
Slovania kedysi platili kvalitným plátnom, ale napríklad aj ľanovými šatkami. Od slova plátno je odvodené dnešné slovo platiť. V 9. storočí, v čase, keď vznikal veľkomoravský kostol na Devíne, však už Slovania nakupovali najmä za hrivny – železá ukované do tvaru sekeriek. Hrivna je dnes menou na Ukrajine.
Archeologické tímy našli na Devíne aj pozostatky obydlí Slovanov. Išlo o majstrovské zrubové chalupy. V jednej sa podarilo objaviť zvyšky ohniska, obhorené trámy z borovicového dreva a rôzne zariadenie domácnosti: hlinené hrnce, misky, kovanie z dreveného vedra, sekeru, kľúč k zámke, obhorené obilie.
Autor textu: Andrej Barát