Štátna hranica pod Devínom kopírovala pohnutý vývoj v uplynulých storočiach. Rieka Morava tvorila hranicu medzi Rakúskom a Uhorskom v období rakúsko-uhorskej monarchie až do vzniku Československej republiky. Cez hranicu sa v tých časoch dalo prejsť napríklad po cestnom moste v chotári obce Devínska Nová Ves, ktorý nechala v roku 1771 vybudovať Mária Terézia. Po jeho zničení premávala kompa. V roku 1848 pribudol železničný most.
Niekdajšia uhorská hranica viedla aj dnešným rakúskym územím. Československá hranica, ktorú stanovili medzinárodné zmluvy, sa na rieke Morava zhodovala s uhorskou hranicou, ale územie na pravom brehu Dunaja pri Devíne sa po prvej svetovej vojne stalo súčasťou Rakúskeho štátu.
V čase, keď sa Rakúsko pripojilo k Nemeckej ríši a schyľovalo sa k druhej svetovej vojne, Československo začalo pozdĺž Moravy budovať obranné hraničné opevnenia – betónové bunkre. V roku 1938 stálo už takmer 6 000 bunkrov, no československá armáda ich nikdy nepoužila.
Po rozbití Československa sa Devín a Petržalka priradili k Nemeckej ríši a štátna hranica, tentokrát medzi slovenským štátom a Nemeckom, sa posunula. Viedla svahmi Devínskej Kobyly popri Karlovej Vsi k Dunaju.
Po druhej svetovej vojne sa okupované územia vrátili obnovenej Československej republike. Zakrátko štátnu hranicu miesto mostov zaplnili strážne veže s ostnatým drôtom. Železná opona spadla až v roku 1989 a jej obete pripomína pamätník pod hradom Devín.
Autor textu: Andrej Barát