Devín ako národný symbol

Devín, ktorý sa spája s Veľkou Moravou, kniežatami Rastislavom a Svätoplukom či vierozvestcami Cyrilom a Metodom, predstavuje v kolektívnej pamäti Slovákov symbolické miesto. Dôležitú rolu zohral v národnoemancipačnom hnutí v 19. stor., keď sa v rokoch 1836 – 1848 uskutočnilo niekoľko výstupov slovenských vlastencov na hrad. Pamätným je výstup z 24. apríla 1836, počas ktorého predniesol slávnostnú reč Ľudovít Štúr. Na štúrovcov v 60. rokoch 19. stor. nadviazali národovci z vlasteneckého spolku Napred.

Nový impulz dostala tradícia výstupov po vzniku Československa v roku 1918, pri príležitosti storočnice výletu štúrovcov bola v roku 1936 na hrade slávnostne osadená pamätná tabuľa. Význam Devína ako slovenského a slovanského symbolu pretrval i po druhej svetovej vojne a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993.

Devín si našiel cestu aj do tvorby básnikov a spisovateľov 19. a 20. stor. Veľkomoravskú a cyrilo-metodskú tradíciu tematizovali už Ján Kollár v diele Slávy dcera (1832) alebo Ján Hollý vo svojich eposoch Svatopluk (1833) a Cirillo-Metodiada (1835). V epose Svatopluk je hrad Devín vykreslený ako sídlo veľkomoravských kniežat, miesto veľkých dejinných udalostí i ako kulisa slovanských bojov za samostatnosť.