Južné opevnenie a Panenská veža

V skalnom brale hradu Devín sa nachádzajú pukliny, v ktorých sú vytvorené úzke krasové a pseudokrasové jaskyne. Najdlhšia (12 m) je tzv. tunelová jaskyňa s maximálnou výškou pukliny 8,8 m. Vedie naprieč skalným masívom a jej vchod uzatvára gotický portál s lomeným oblúkom. V 16. stor. vystavali Báthoryovci na južnej a juhozápadnej strane skalného brala hradbu s dvomi baštami, ktorá prehradila časť pobrežnej cesty pod bralom.

Hradba, pôvodne ukončená cimburím, sa začínala pri toku Dunaja zaniknutou baštou a stúpala strmo k hradnému bralu. Jej súčasťou bola aj strážna vežička na vrchole štíhleho skalného výbežku nad sútokom Dunaja a Moravy. Osemhranná tehlová stavba ukončená cimburím má priemer 2,8 m a je vysoká 4,88 m. Vstupovalo sa do nej úzkym vchodom, štrbinové okienka slúžili na pozorovanie. Veži sa hovorí tiež Mníška alebo Panenská veža.

Podľa povesti devínsky hradný pán Mikuláš uniesol krásnu Margarétu z Korutánska a chcel si ju vziať za ženu. Jej príbuzným s vojskom sa však v deň svadby podarilo ľsťou preniknúť do hradu, a tak sa Mikuláš s nevestou uchýlili do vežičky. Mikuláš v nerovnom boji zahynul a nešťastná Margaréta skočila do Dunaja.