Otvorené od 10:00 do 18:00. Posledný vstup o 17:15.

M
M

Otvorené od 10:00 do 18:00. Posledný vstup o 17:15.

Zánik horného hradu

Zánik horného hradu je spojený s porážkou rakúskych cisárskych vojsk Napoleonom pri Wagrame v roku 1809, po ktorej Francúzi načas ovládli územie dnešnej Bratislavy. Aj keď hrad nemal žiadny vojenský význam a nenachádzala sa tu ani vojenská posádka, francúzski vojaci ho vyhodili do povetria. Dôvod je dodnes neznámy, zrejme išlo o demonštráciu sily a pokorenie protivníka.

V roku 1896 postavili po rozhodnutí uhorského snemu na rozvalinách hradu miléniový pomník na pamiatku príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Autorom monumentu vysokého 22 m bol architekt Gyula Berczik, pieskovcová socha bola dielom Gyulu Jankovicha a realizátorom celej stavby bol známy bratislavský staviteľ Alexander Feigler. Aby preň vytvorili priestor, zrovnali zvyšky hradných budov.

Pomník bol zničený v roku 1921 v rámci utajenej akcie slovenských legionárov, ktorí ho vyhodili do vzduchu ako symbol „uhorského jarma“. Stĺp so sochou sa pri explózii zrútil a podstavec poslúžil na vydláždenie plochy, ktorá zostala na mieste zničeného horného hradu.