Hrad Devín v 20. storočí

Dvadsiate storočie bolo na Devíne veľmi turbulentné. Pálffyovci, poslední súkromní majitelia hradu, ho v roku 1932 odstúpili Československu za vtedajších1000 korún. Medzivojnové obdobie prinieslo posilňovanie symbolického významu Devína, od 20. rokov sa tu konali slovenské národné púte a cyrilo-metodské slávnosti, odzrkadľujúce politický vývoj tých čias.

Po Viedenskej arbitráži sa Devín od novembra 1938 stal súčasťou Nemeckej ríše, ktorej patril do konca druhej svetovej vojny. Ešte pred jej vypuknutím sa tu uskutočnilo niekoľko zhromaždení vrátane stretnutia ríšskych Nemcov s nemeckými menšinami v máji 1939. Na tento účel postavili na južnej strane hradného kopca funkcionalistickú budovu, ktorej strecha slúžila ako javisko amfiteátra. Budovu dokončili až v roku 1948, následne bola využívaná na predstavenia a koncerty. Pod hradom však zároveň v rovnakom čase vznikla „železná opona“. Počas studenej vojny kontrolovala hradný areál s okolím pohraničná stráž, ktorá mala za každú cenu zabrániť československým občanom v úteku na západ. Dvojitý ostnatý plot, zátarasy a pozorovacie veže boli symbolom totality, ktorá sa prelomila až po revolúcii v roku 1989. Na pamiatku ľudí zabitých na úteku odhalili v roku 2005 pod hradom pamätník Brána slobody.