Základy veľkomoravského kostola

Dôležitou epochou slovenských dejín je veľkomoravské obdobie, ktoré prinieslo tiež významný rozvoj na Devíne. Od polovice 9. stor. stál na čele Veľkej Moravy knieža Rastislav, ktorý tu vybudoval mohutnú pevnosť chránenú nielen prírodou, ale aj umelým opevnením a predsunutými hradiskami. Prvá písomná zmienka o Devíne spadá práve do tohto obdobia, zápis vo Fuldských análoch z roku 864 hovorí o hrade nazývanom „Dowina“. Muselo ísť o významné mocenské sídlo s veľkým strategickým významom. Na juhovýchodnom návrší hradiska sa z tohto obdobia zachovali zvyšky základov sakrálnej stavby s pozdĺžnou loďou a trojapsidovým uzáverom. Architektonická forma a výzdoba kostola dovoľujú predpokladať, že práve na týchto miestach vkročila na naše územie kresťanská misia vedená Cyrilom a Metodom, ktorú tu mohol očakávať sám knieža Rastislav. Stavba po zániku Veľkej Moravy dlho neprežila, zanikla pravdepodobne v prvej polovici 10. stor. Lokalita si však aj ďalej zachovala posvätný charakter, keďže úlohu kostola prevzala menšia rotunda postavená o pár metrov ďalej. Južne od kostola sa zachovalo šesť hrobov s bohatým inventárom – našli sa tu náušnice, náhrdelníky, hrkálky, nožíky, ostrohy či kresadlá s ocieľkami.