Pod hradom Devín, na mieste, kde kedysi stála železná opona, odhalila 23. októbra 2008 pamätník obetiam železnej opony kráľovná Spojeného kráľovstva Alžbeta II. počas štátnej návštevy Slovenskej republiky. Iniciatíva na zhotovenie pamätníka vyšla zo strany britskej ambasády. Zhotovenie trvalo takmer rok.
Medzi hosťami bol vtedy 99-ročný Nicholas Winton, ktorý v roku 1939 počas holokaustu zachránil 669 slovenských a českých detí pred nacistickými koncentračnými tábormi. Pozvaný bol aj Matej Mináč, ktorý tento príbeh zvečnil vo filme, na stretnutí boli aj niektoré z Wintonových „detí” a veteráni druhej svetovej vojny.
Pamätník je vysoký vyše tri metre, je vytvorený zváraním železnej konštrukcie, pokrytý hrdzavou patinou. Na oboch stranách sochy zo zváraného železa a obojstrannej bronzovej platne je znázornený reliéf krajiny.
Pripomína imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a celý svet na dva tábory, západný, vedený USA, a východný, vedený Sovietskym zväzom.
Termín železná opona sa začal používať po roku 1946 po prejave Winstona Churchilla vo Fultone, kde vyzval na spoluprácu proti komunizmu. Pamätník zvečnil jeho slová: „Od Štetína pri Balte až po Triest pri Stredozemnom mori, železná opona rozdelila kontinent.”
V bývalom Československu strhli želenú oponu ako prví Bratislavčania a Bratislavčanky. Dňa 10. decembra 1989 prešli ešte stále prísne stráženou hranicou do rakúskeho Hainburgu, aby sa pozreli na hrad Devín z druhej strany.
Autor textu: Andrej Barát