Cella Memoriae

Drevená konštrukcia, ktorá ochraňovala objekt pod názvom cella memoriae, bola vyše 20 rokov v havarijnom stave. V roku 2022 sa ju podarilo obnoviť a objekt opäť sprístupniť. 

Rimania krátko pred narodením Krista prekročili Alpy a rieku Sávu. Obsadili Panóniu a svoju expanziu zastavili priamo na hranici dnešného Slovenska, na Dunaji – od ústia Moravy až po ústie Ipľa. 

Na brehoch Dunaja boli rozmiestnené vojenské posádky, ktoré sa v prípade potreby vedeli rýchlo presunúť po strategickej Podunajskej ceste. Devín bol dôležitým strategickým bodom obranného systému Limes Romanus. 

Po Rimanoch sa tu zachovali zvyšky murovaných stavieb, ktoré dokladovali vysokú úroveň staviteľského umenia. Používali kameň, dokonalé spojivá a tiež tehly, ktoré označovali kolkami podľa toho, v ktorej tehelni ich vyrobili. Vojenské tehelne používali mená légií a kohort, súkromné tehelne si svoje výrobky označovali menom výrobcu. 

V Devíne sa podarilo objaviť viacero rímskych kamenných stavieb z 3. až 4. storočia. Jednou z nich je stavba, ktorá sa našla blízko gotickej západnej vstupnej brány. Jej pôdorys pripomína tvar antickej hrobky – aj preto objekt nesie názov cella memoriae. Objekt z lomového kameňa s vchodom z opracovaných pieskovcových kvádrov bol viackrát prestavaný, čo svedčí o tom, že sa používal dlhší čas. Našiel sa tu aj železný kríž. Medzi archeológmi nepanuje zhoda v tom, či na základe týchto artefaktov možno alebo nemožno tvrdiť, že išlo o včasnokresťanský objekt. 

V každom prípade je táto stavba ďalším z dôkazov, že Dunaj nemusel byť v rímskej dobe striktnou kultúrnou hranicou. Rimania sa usadzovali aj na severnom brehu. Niektorí možno slúžili miestnym vládcom. Alebo miestni vládcovia mali snahu napodobňovať všetko, čo je rímske, čo sa v tých časoch vnímalo ako pokrokové, moderné. A táto snaha pokračovala aj dlho potom. 

Dôkazom sú rímske pamiatky v Stupave, tiež villa rustica v Dúbravke v Bratislave, ale aj rímske stavebné materiály zabudované v mladších stredovekých stavbách, napríklad v Boldogu. 

Dunaj nebol bariérou, ale zrkadlil kultúrne zmeny, ktoré sa odohrávali na južnom brehu, v Panónii a celej Rímskej ríši. Devín bol viac než len sídlom rímskej vojenskej posádky. 

Objekt cella memoriae chráni drevená konštrukcia a unikátna strecha – jedna z prvých zelených striech, ktoré boli na Slovensku postavené. V roku 2022 prešla kompletnou obnovou. V budúcnosti bude tento priestor hostiť výstavu o archeologickom výskume na hrade Devín.

Autor textu: Andrej Barát