Na čom aktuálne pracujeme
Podnetné objavy prináša najnovší archeologický výskum, ktorý prebieha na mieste plánovanej výstavby nového administratívneho centra na hrade Devín. Nadväzuje na výskum, ktorý tu v rokoch 2017 až 2021 viedla Katarína Harmadyová. Je to hneď naľavo, ako vstúpite do hradu Devín.
Na relatívne malom priestore niekoľkých sond sa prelínajú vrstvy spred pár storočí s nálezmi starými viac ako 4 000 rokov. Na malom kúsku zeme bolo pohrebisko, neskôr sídlisko, potom opäť pohrebisko, čo môže rozkolísať zaužívané vnímanie tých, čo delia priestor striktne na svet mŕtvych a svet živých.
Tu sa jednotlivé vrstvy miesia, zabiehajú do seba. A tak v priestore jednej sondy archeologický tím objavuje rímsku maltovú podlahu, profil zákopu z prelomu 19. a 20. storočia a potom fragmenty z doby laténskej, ale aj materiál zo staršej doby železnej. Našli sa tu zvyšky drevohlinitej stavby, ktorá zanikla požiarom a ktorú bude potrebné datovať rádiouhlíkovou analýzou, keďže sa nenašli artefakty v pôvodnej polohe, ktoré by to umožňovali.
V druhej sonde pod stanmi boli objavené žľaby – jemné stopy po stavbe starej prinajmenšom 4 300 rokov. Jeden zo žľabov totiž križuje mladší hrob, veľmi pravdepodobne z eneolitu predchádzajúceho bronzovej dobe. Hrob pochádza z doby, keď tam už dom dávno nestál, a je zatiaľ jediným vodidlom pre datovanie tejto stavby.
Hrob našli v roku 2021 archeologičky Katarína Harmadyová a Dominika Hulková-Ferenčíková. Ide o skrčenú kostru mladého dospelého muža, pracovne ho bádateľky pomenovali Andrej. Mal pri sebe železný nôž. Archeológ Peter Barta v roku 2022 odobral tri vzorky rôznych typov tvrdých tkanív s cieľom zistiť, ako sa tento muž stravoval.
S pomocou izotopov uhlíka a dusíka je totiž možné zistiť, koľko jedol rastlinnej stravy, koľko mäsa. A práve to môže veľa napovedať o jeho sociálnom statuse. Ak by si doprial hovädziu polievku každý deň, určite by sa to prejavilo v kolagéne v kostiach.
Podarilo sa tiež nájsť hrob dieťaťa s dvomi nádobami.
Veľkú časť materiálu archeologičky a archeológovia preosievajú sitami s okami veľkými od troch do piatich milimetrov. Aby im však neunikli ani tie najmenšie detaily a prírodné čiastočky, napríklad rôzne semená, pripravené je tiež preosievanie cez pedologické sitá, kde má najmenšie oko veľkosť štvrť milimetra. Ak by sa podarilo nájsť semená burín alebo poľnohospodárskych plodín, opäť by sme boli bližšie k predstave, ako mohlo žiť dávne obyvateľstvo Devína.
V sondách sa takisto našiel maľovaný črep z doby laténskej z 1. storočia pred n. l., zlomok rímskej bronzovej spony, železné nože a klince. Tiež praslen – malý zotrvačník, ktorý sa používal na pradenie nití. Tvorí ho zmes tuhy, ktorá sa ťažila v Malých Karpatoch a používala sa od bronzovej doby.
Rovnako sa našiel úlomok rádiolaritu, ktorý mohol byť súčasťou kompozitnej čepele kosáka. Žalo sa ním krátkym rezom pod rozpadávajúcim sa klasom jednozrnnej alebo dvojzrnnej pšenice. Rádiolarit je hornina, ktorá vznikla z miliárd usadených schránok prvokov kmeňa radiolaria a naznačuje dávne hlboké oceánske prostredie. Tieto schránky sú mikroskopické, ale skrývajú nevšedné tvary a krásu.
Vďaka sitovaniu sa zachytili aj zlomky rímskych sklených nádob, ktoré opalizujú.
Autor textu: Andrej Barát