Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

M
M

Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

Obnova historických architektúr

V roku 2022 sa na hrade sanovali múry. Spodná časť hradných múrov je svetlejšia a vrchná je o čosi tmavšia. Táto hranica ukrýva zaujímavý príbeh o stavebníctve v stredoveku a dnes. 

V stredoveku bol dovoz stavebných materiálov nákladnou záležitosťou. Napríklad v Španielsku a Portugalsku možno nájsť zachované hrady, ktorých múry vystavali takmer výlučne z opracovaných kameňov. Stavitelia ich kládli presne jeden na druhý a nevyužívali žiadne spojivo, napríklad vápennú maltu, ktorej dovoz by bol drahý. 

V Devíne využívali okrem kameňov z blízkeho okolia (najmä vápenca) aj vápno, no je vidieť, že ním museli šetriť. Jeho zdroj sa nenachádzal v relatívnej blízkosti, čiže stavbári sa snažili čo najefektívnejšie využiť kameň. Hľadali styčné plochy, múry ťahali pomaly, postupne, po riadkoch a výplňou – vápnom – šetrili.

Dnes už dovoz stavebných materiálov nepredstavuje problém. V priebehu minulého storočia zaznamenalo stavebníctvo výrazný posun v efektivite a rýchlosti. A v pamiatkarstve sa ustálila predstava, že aj ruiny je možné obnoviť rýchlo – s pomocou cementu. Zachovali sa staré metodické pamiatkarske pokyny spred niekoľkých desaťročí, kde sa cement vyzdvihoval ako zázrak a aj na odbornej úrovni sa verilo, že to zachraňuje pamiatky. 

Dnes už dovoz stavebných materiálov nepredstavuje problém. V priebehu minulého storočia zaznamenalo stavebníctvo výrazný posun v efektivite a rýchlosti. A v pamiatkarstve sa ustálila predstava, že aj ruiny je možné obnoviť rýchlo – s pomocou cementu. Zachovali sa staré metodické pamiatkarske pokyny spred niekoľkých desaťročí, kde sa cement vyzdvihoval ako zázrak a aj na odbornej úrovni sa verilo, že to zachraňuje pamiatky. 

Tento postup prešiel do Československa z Nemecka, kde po druhej svetovej vojne potrebovali pamiatkari čo najrýchlejšie zachrániť, čo sa dalo. 

V 80. až 90. rokoch 20. storočia sa použili tony cementu pri obnove Devína, ale aj hradov Branč, Strečno, na Spišskom hrade a ďalších. Cement umožňoval rýchle dobudovanie múrov. Stačilo doň nahádzať najväčšie kamene, aby sa vyplnil čo najväčší objem. Bolo to rýchle, efektívne. Asi 40 percent hmoty hradu Devín sa stihlo dobudovať iba v ostatných 50 rokoch. 

Jedna z najväčších investícií do hradu za posledné roky sa zaoberá nápravou. Problémom je, že koeficient tepelnej rozťažnosti cementu je dvakrát väčší ako pri kameni. Na murive sa prudkým striedaním teplôt, vplyvom mrazov, extrémnych horúčav či intenzívneho dažďa tvoria trhliny. Klimatická kríza extrémne prejavy počasia čoraz viac zosilňuje. Do trhlín zateká, ľad zväčšuje svoj objem a ďalej páči murivo von. Z múrov vypadávajú celé kusy, až tu ostávajú visieť len veľké kamene a je otázkou času, kedy vypadnú. Oslabia celý múr, narušia statiku, hrozí havarijný stav. 

Odborníci v roku 2022 vyberali zo štrbín tmavšiu cementovú vrstvu a nahrádzali ju svetlejším vápnom.

Autor textu: Andrej Barát 

Viac o obnove historických architektúr

Kyklopský múr 

Kyklopský múr 

V pamiatkarskom žargóne tento ironický výraz označuje spôsob, akým sa kedysi pristupovalo k obnove murív na hradoch a ruinách.  Keď sa v 80. rokoch 20. storočia začali práce na hrade Devín, zámerom bolo jednoznačne odlíšiť hmotu, ktorú vtedy pristavali, od hmoty,...

preèítajte si viac