Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

M
M

Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

Hrad Devín – 110 rokov archeológie

V roku 2023 nás s obdobím prvých archeologických aktivít na ruinách hradu vypínajúcom sa na strategickom mieste nad sútokom Moravy s Dunajom symbolicky spája 110 rokov. Cesta archeológie hradu Devín sa začala na začiatku 19. storočia. V roku 1809 vstúpili do života obyvateľstva Devína napoleonskí vojaci, ktorí zavŕšili osud tohto šľachtického sídla. Ruiny pôvodne kráľovského hradu a zvyšky palácov a hospodárskych budov majiteľov z rodov Garay, z Jura a Pezinka, Báthory, Keglevič a Pálffy niekoľko rokov chátrali. V dynamickom 19. storočí sa v krátkom čase stali symbolom najstarších dejín našej krajiny a slovanskej vzájomnosti so silnou veľkomoravskou tradíciu. Vyvrcholením bol pamätný výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836. Išlo o obdobie spojené s diskusiou o otázke lokalizácie Velehradu a Dowiny a o možnosti stotožniť Dowinu z Fuldských análov s Devínom (1) na Morave.

Ďalšie plánované práce prerušila prvá svetová vojna. K obnoveniu výskumných aktivít tak došlo až v roku 1921, tentokrát už pod taktovkou Československého štátneho archeologického ústavu. I. L. Červinka realizoval výskum na juhovýchodnom návrší a v okolí východnej brány. Bol objavený cintorín z 10. – 11. storočia, pod ktorým ležala kamenná stavba, neskôr interpretovaná ako veľkomoravský kostol. Po ukončení výskumu v auguste 1922 sa terénne práce na desať rokov prerušili.

Ďalšie práce na devínskom hradisku sa v rokoch 1933 – 1938 dostali pod Referát na ochranu pamiatok na Slovensku a Československý štátny archeologický ústav. Výskumu sa zúčastnili poprední odborníci svojich čias – J. Eisner (vedúci výskumu), V. Mencl, J. Böhm, A. Loubal, V. Ondrouch, E. Šimek, V. Wagner či D. Menclová. Pracovali na viacerých miestach na hradisku, ako aj v priestore dunajského prístaviska pod vežou Mníška. Výskumy ukázali, že devínske návršie bolo osídlené od praveku až do novoveku. V roku 1938 bol Devín v rámci Mníchovskej dohody postúpený Nemeckej ríši.

1_HARMADYOVÁ, Katarína. Výskum na hrade Devín v medzivojnovom období.
In NEUMANN, Martin – MELLNEROVÁ ŠUTEKOVÁ, Jana (eds.). Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918 – 1948.
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020, s. 356-370.

2_ČERVINKA, I. L. Děvín a Velehrad. Dva hrady velkomoravské. Studie topograficko-archaeologická.
Kroměříž : Národní tiskárna Jindřicha Slováka, 1902, s. 63.

3_ZAVADIL, Josef. Velehrady Děvín a Nitra. Příspěvek k určení polohy hlavního města velkomoravského.
Kroměříž : Jindřich Slovák, 1912.

4_ČERVINKA, I. L. Děvín. Velehrad říše velkomoravské. Brno: Nákladem „Děvína“, 1914.

5_ČERVINKA, I. L. Velehrad a Děvín, dva hrady velkomoravské. Kojetín : Pravěk, 1913, s. 10-11.

6_PICHLEROVÁ, Magda – TOMČÍKOVÁ, Katarína. Prvé archeologické výkopy v Bratislave-Devíne a jeho okolí. Archeologická zbierka Josefa Zavadila.
In Zborník SNM 93 – Archeológia 9, 1999, s. 87.

 

 

 

 

 

Archeologická Dowina v druhej polovici 20. storočia

V histórii Devína 20. storočia je dôležitým medzníkom podpis kúpno-predajnej zmluvy s posledným majiteľom hradu Mikulášom Pálffym. Hrad Devín sa tak v roku 1935 dostal do majetku Českoskoslovenskej republiky. O pár rokov neskôr sa situácia dramaticky zmenila a počas vojny sa hrad stal súčasťou Nemeckej ríše (1938 – 1945). Druhú svetovú vojnu dodnes pripomínajú o. i. pozostatky amfiteátra na západnom svahu hradného kopca. Pri jeho stavbe boli zničené aj časti stojacich kamenných hradných múrov. Naopak oslavy mieru po druhej svetovej vojne (prvé v júli 1945) prinavrátili Devínu symbolický význam ľudskej i občianskej slobody. V Československu boli v povojnových časoch opäť otvorené otázky obnovy hradov a historických pamiatok. Na jar v roku 1950 sa zišla odborná komisia Štátneho archeologického ústavu v Martine, aby preskúmala možnosť obnovenia archeologických výskumov na hrade Devín. Vedúcou osobou sa stal archeológ, akademik Ján Dekan (s Ľudmilou Kraskovskou zo SNM v Bratislave). Vo februári 1961 bol hrad Devín ako slovanské hradisko vyhlásený Predsedníctvom SNR za národnú kultúrnu pamiatku.

Pohľad na stredný hrad.

Od roku 1965 výskumy na hrade Devíne prevzalo Mestské múzeum v Bratislave s cieľom pamiatkovej obnovy areálu hradu. Systematický archeologický výskum sa začal v roku 1965 a viac ako štyri desaťročia ho viedla Veronika Plachá (1). Archeologické práce boli zamerané najmä na stredný a horný hrad a pod jej vedením priniesli veľké množstvo nálezových situácií z rôznych období praveku, doby rímskej až novoveku. V 70. rokoch 20. storočia sa súbežne začalo s rekonštrukčnými prácami, ktoré zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.

In 1965, patronage over the research at the Devín Castle was taken by the Bratislava City Museum to provide monuments renovation on the castle site. Systematic archaeological research was started in 1965 and it was led by Veronika Plachá for more than four decades.1 Archaeological works were particularly focused on the Middle and Upper castles, and they have, under her supervision, brought many finding situations from various periods from the ancient times to the Roman era to modern times. Along with that, reconstruction works provided by the Slovak Institute of Monuments Care and Nature Protection in Bratislava started in the 70s of the 20th century.

Architektonický výskum realizovali ďalšie osobnosti slovenskej pamiatkovej obnovy a architektúry: Jana Hlavicová (2), Andrej Fiala, Jitka Jezná a v neposlednom rade aj Alfréd Piffl. Archeologické práce na hrade i v obci realizoval aj archeológ Igor Keller. Na výskume, spracovaní a publikovaní výsledkov sa podieľali ďalší archeológovia a špecialisti z iných vedných odborov, ktorí významnou mierou prispeli k odkrývaniu minulosti hradného areálu a Devínskej brány.

V roku 1985 bol hrad sprístupnený verejnosti. Išlo o roky, ktoré vďaka revíznym i novým výskumom priniesli ďalšie dôležité objavy a informácie (odkrytie celého pôdorysu stavby s troma apsidami na hradnom návrší, nález zuhoľnateného chleba a i.) (3). Súbežne prebiehali ďalšie etapy pamiatkovej obnovy, konzervácie, statického zabezpečenia a prezentácie hradného areálu (horný hrad, renesančná bašta – Panenská veža, stredný hrad, hradná studňa atď.).

Od roku 2006 viedla výskum na hrade Devín Katarína Harmadyová v spolupráci s Denisou Divilekovou (4). Pokračujúce archeologické práce priniesli nálezy ďalších architektúr z vrcholného stredoveku (napr. veža s britom z 13. storočia, resp. z prvej polovice 14. storočia) a dobre zachované situácie z doby rímskej alebo včasného stredoveku. Horná časť hradu bola po obnove sprístupnená verejnosti v roku 2017. Na výskumy a dlhoročnú húževnatú prácu Veroniky Plachej a Kataríny Harmadyovej nadviazal aktuálne prebiehajúci archeologický výskum na dolnom hrade s ďalším archeologickým tímom.

 

1_HARMADYOVÁ, Katarína (zost.). Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2017.
2_PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. Devín. Banská Bystrica: Perfekt, 2003.
3_Mestské múzeum v Bratislave.120 rokov. Jubilejný zväzok. Bratislava, 1988
4_DIVILEKOVÁ, Denisa – HARMADYOVÁ, Katarína. Stredoveké a novoveké hospodárske a obytné objekty z hradu Devín. In Archaeologia historica, 2012, vol. 37, s. 379-390.

Reportáž z archeologického výskumu Interreg SK — AT

Archeologický výskum v rámci projektu Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava realizujeme od júna 2021 do septembra 2023. Ponúkame vám z neho reportáž v podobe zhrnutia najdôležitejších predbežných výsledkov.

Ako skúmame?

Archeologický výskum sa skladá z neinvazívneho (georadaru) a invazívneho výskumu (vykopávok, t. j. exkavácie) na dolnom hrade a z postexkavačného výskumu už vykopaných nálezov a zistených priestorových nálezových súvislostí. Archeologické nálezy môžeme komplexne skúmať vďaka nášmu širokému transdisciplinárnemu tímu a pestrej palete výskumných nástrojov (georadarová prospekcia, lidarové snímkovanie, archeologická exkavácia, typológia, trasológia kostených nástrojov, petroarcheologická optická mikroskopia, osteoantropologické, paleopatologické a biomolekulárno-archeologické metódy, archeobotanika, archeoichtyológia, rádiouhlíková analýza urýchľovačovou hmotnostnou spektrometriou, pomerová hmotnostná spektrometria izotopov uhlíka a dusíka, konzervátorský výskum, röntgenová fluorescenčná spektroskopia a Ramanova spektroskopia).

Čo sme zistili?

Medzi nájdenými nehnuteľnými a hnuteľnými pamiatkami z obdobia od druhej polovice 6. tisícročia pred n. l. do druhej polovice 2. tisícročia n. l. sú najdôležitejšími tri výrazné, časovo odlišné skupiny nálezov. Reprezentujú pohrebiskovú aktivitu v eneolite (prelom 3. a 4. tisícročia pred n. l.), sídliskovú aktivitu v neskorej dobe laténskej (druhá pol. 1. stor. pred n. l.) a pohrebiskovú aktivitu v ranom stredoveku (koniec 8. až 10. stor.).

Pohľad na stredný hrad.

Almandín

To, že tento nález predstavuje almandín pravdepodobne z ázijských ložísk, ukázala gemologická analýza – index lomu svetla, pozorovanie v UV svetle, výskum pod gemologickým mikroskopom, Ramanovo a fotoluminiscenčné spektrum. Podľa poškrabania vypuklej časti bol osadený v prsteni. K datovaniu tohto polodrahokamu v kabošonovom bruse môže prispieť postexkavačná analýza miesta jeho nálezu.
Rozmery sú 8,57 × 7,19 mm, výška 2,10 mm.

 

Pohľad na stredný hrad.

Zlatý prsteň

Röntgenová fluorescenčná spektroskopia tohto jednoduchého prsteňa ukázala, že zliatinu tvorí 91 % zlata, takmer 8 % striebra a zvyšok meď, cín a železo. Podobne ako pri náleze almandínu je datovanie aj tohto nálezu otázkou ďalšieho výskumu. Vonkajší priemer prsteňa je 2,3 cm.

 

Pohľad na stredný hrad.

LiDAR 

Letecké laserové skenovanie (LLS alebo LiDAR, eng.) v krajine hradu Devín a jeho najbližšieho okolia je v histórií tejto národnej kultúrnej pamiatky spracované prvýkrát. Bola použitá špecializovaná vizualizácia s vysokým rozlíšením (25 cm/px). Tieto postupy umožnili identifikovať či zvýrazniť rôzne často „neviditeľné“ elementy historických krajinných štruktúr.

Pohľad na stredný hrad.

Laboratórium MILEA

Rádiouhlíkový vek devínskych vzoriek merajú naši kolegovia v urýchľovačovom hmotnostnom spektrometri MILEA v Ústave jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky. Nameranú hodnotu premieňame na vek v kalendárnych rokoch a zisťujeme, ako sú kosti ľudí, zvierat a zuhoľnatené zvyšky rastlín staré.

 

V priebehu terénneho výskumu robíme rezy vrstvami rôznych uloženín. Poskytujú nám informáciu, ktoré vrstvy sú staršie a ktoré mladšie. Malé ružové fragmenty vo vrstve nad zvieracou lebkou sú zvyškom pri požiari vypálenej hlinenej omietky. Po zániku bližšie neznámej, drevenej, hlinou omietnutej stavby sa zvyšky omietky uložili nad zvieraciu lebku. Archeozoologický výskum preukázal, že ide o lebku hovädzieho dobytka. Vek lebky, a tým nepriamo i vrstvičky fragmentov mazanice, budeme skúmať rádiouhlíkovým datovaním už odobratých vzoriek kosti.

During the field research, we make cuts through the layers of various sediments. They provide us the information which layers are older, and which are younger. Little pink fragments in the layer above the animal skull are remains after the fire of a burnt clay plaster. After an unspecified wooden building plastered by clay had been destroyed, remains of the plaster deposited above the animal skull. As proven by archaeological research, it was a beef skull. The age of the skull and thus, indirectly, also thin layers of puddle fragments will be examined by radiocarbon dating of the already taken samples of the bones. 

Archeologické sondy

Po fotografickej a kresbovej dokumentácii pôdorysných situácií na dnách archeologických sond odstraňujeme farebne odlišnú uloženinu (zeminu). Zisťujeme tak tvar jám, ktoré ľudia v minulosti vykopali. Na tejto fotografii z dronu sú to napríklad dva dlhé, úzke základové žľaby a rôzne kruhovité kolové jamy. Ďalším typom sú hrobové jamy. Hrob dospelého muža na fotografii je z konca 8. až 10. storočia n. l. Porušuje jeden zo základových žľabov. Stavba, ku ktorej žľab patril, už v čase kopania hrobu dávno neexistovala.

 

Pohľad na stredný hrad.

Radargram 

Súčasťou výskumu v sektore 1 boli aj detailné geofyzikálne (geroadarové a magnetometrické) merania. Ich cieľom bol prieskum a detekcia podpovrchových štruktúr, ktoré by mohli predstavovať archeologické objekty. Na tento účel boli zvolené dve najvhodnejšie geofyzikálne metódy: meranie pomocou metódy georadaru (GPR = Ground Penetrating Radar) a meranie pomocou vertikálnej magnetometrickej gradiometrie.

Prvý eneolitický hrob v areáli hradu. Alebo ich bude viac?

Najvýznamnejšími pamiatkami z eneolitu (neskorej doby kamennej) sú hroby. Tvoria ich kostrové pozostatky muža odkryté v novembri 2021 a ďalší hrobový nález, ktorý začíname práve odkrývať (august 2023).

Kým o časovom súvise práve odkrývanej ľudskej lebky s hrobom muža zatiaľ len uvažujeme na základe ich vzájomných priestorových súvislostí, o hrobe muža už vieme viac. Hoci sa v ňom nenašli žiadne predmety, samotné kostrové pozostatky ponúkajú veľké množstvo informácií. Zistili sme, že išlo o zdravého mladého dospelého bez znakov ochorení a zranení. Geneticky (mtDNA, Y-DNA) patrí k typickým neolitickým a eneolitickým populáciám, čo potvrdilo aj rádiouhlíkové (14C) datovanie. Na základe 14C dát vieme, že žil niekedy v období 3090 až 2900 rokov pred n. l. Zmeraním pomerov stabilných izotopov uhlíka a dusíka (C a N) sme zistili zmenu zdrojov potravy v rámci jeho života. Keď mal 11 až 14 rokov, jeho potrava pochádzala najmä zo suchozemského prostredia, niekoľko rokov pred smrťou však preukazne konzumoval aj organizmy z vodného prostredia alebo obojživelníky.

14C datovaqnie mladého muža / Eneolit

Rádiouhlíkový vek nameraný na vzorke odobratej zo zuba mladého dospelého muža. Na zvislej osi je vyznačený konvenčný rádiouhlíkový vek, na vodorovnej osi kalibrovaný rádiouhlíkový vek v kalendárnych rokoch. Táto analýza nám umožnila zistiť, že muž žil niekedy v intervale 3090 – 2900 rokov pred n. l.

Nálezová situácia s pohrebom muža z eneolitu.

Rydlo z limnosilicitu zo stredného Slovenska Neolit/eneolit.

Čepeľ zo silicitu glacigénnych sedimentov zo severnej Moravy alebo z južného Poľska Neolit/eneolit.

Odštep s retušou zo silicitu Krakovsko-čenstochovskej jury Neolit/eneolit.

Okrem nálezu hrobu z neskorej doby kamennej dokladajú osídlenie areálu hradu v širšom časovom úseku od pol. 6. do 3. tisícročia pred n. l. drobné, len niekoľko centimetrov veľké kamenné nástroje nájdené v roku 2022 počas preosievania vykopaného sedimentu. Zároveň nás informujú o diaľkovom obchode so surovinou na výrobu nástrojov. Zľava doprava: rydlo bolo vyrobené z limnosilicitu zo stredného Slovenska, čepeľ z eratického silicitu zo severnej Moravy alebo z južného Poľska, odštep s retušou zo silicitu Krakovsko-čenstochovskej jury a škrabadlo z rádiolaritu zo Západných Karpát.

Škrabadlo z rádiolaritu zo Západných Karpát Neolit/eneolit.

Súčasníci bratislavského keltského oppida

V celom skúmanom priestore medzi severozápadnou hradbou a valom sú výrazné stopy keltského osídlenia, ktoré je dobre známe z iných miest v areáli hradu. Naše nálezy pochádzajú z neskorej doby laténskej, z druhej polovice 1. stor. pred n. l. Medzi najvýraznejšie patria dve spony s prehnutým lučíkom, fragment veľkého skleného korálika, kostený polotovar na výrobu hracích kociek a črepy maľovanej keramiky, ktoré sme našli v rokoch 2022 a 2023. Zvyšky stavieb z tohto obdobia predstavujú niektoré z objavených kolových jám, v ktorých boli pôvodne vertikálne drevené nosné prvky nadzemných konštrukcií. Stavby mohli mať obytnú alebo hospodársku funkciu (dielne, sklady).

Pohľad na stredný hrad.

Sklený korálik / Doba laténska

Fragment veľkého skleného kruhového korálika s očkami. Zachovala sa približne pätina celkového obvodu.
Dĺžka vyobrazeného fragmentu je 2,3 cm.

Pohľad na stredný hrad.

Spona / Doba laténska

Bronzová spona s prehnutým lučíkom (typ Almgren 18). Zachoval sa lučík a čiastočne vinutie spony (vľavo), odkiaľ smerovala ihla, ktorá sa nezachovala. Ihla spony sa zachytávala do zachycovača, ktorý sa čiastočne zachoval (vpravo). Takéto spony sú známe aj z iných polôh v areáli hradu Devín z neskorolaténskych vrstiev. Dĺžka spony je 9,2 cm.

Ranostredoveké hroby

V lete 2022 sme odkryli hroby muža a dieťaťa vzdialené od seba asi desať metrov. Dospelý muž bol uložený na chrbte v drevenej rakve bez železných súčastí. Stopy rakvy sa zachovali v podobe tmavšej hliny. Zmeny na kostiach poukazovali na manuálnu prácu (opotrebovaný lakeť) a zdravotné ťažkosti (zubný kaz, degeneratívne zmeny stavcov, osifikácia štítnej chrupky a chrupiek rebier).

Muž mal pri sebe iba jednoduchý, skorodovaný železný nôž, podľa ktorého sme hrob nemohli časovo zaradiť. Urobili sme tak na základe 14C dát, podľa ktorých žil niekedy od konca 8. do 10. storočia n. l. Analýza pomerov stabilných izotopov C a N nepreukázala zmenu v zdrojoch potravy v priebehu jeho života. Namerané hodnoty môžu naznačovať, že súčasťou jeho potravy bolo proso.

V hrobe trojročného dieťaťa z konca 9. až 10. storočia bola čiastočne zachovaná lebka. Dieťa malo v oblasti nôh dve nádoby. Analýza hliny, ktorú obsahujú, by mohla odpovedať na otázku, čo sa v nich pôvodne nachádzalo. Na základe analýzy stabilných izotopov C a N bolo dieťa dojčené.

Keďže hroby dospelého muža a dieťaťa môžu byť z obdobia, do ktorého spadá aj známe veľkomoravské osídlenie Devína, mohli by tvoriť časť pohrebiska menej privilegovaného či neprivilegovaného obyvateľstva veľkomoravského hradiska. Je však tiež možné, že obidva hroby pochádzajú až z poveľkomoravského obdobia a reprezentujú pochovávanie až hlboko v 10. storočí n. l.

Pohľad na stredný hrad.

Hrob muža / Raný stredovek

Postupné odkrývanie hrobu dospelého muža z konca 8. až 10. storočia. Tmavá hlina je zvyškom organických materiálov (drevo rakvy, odev pochovaného).

Pohľad na stredný hrad.

Železný nôž / Raný stredovek

Železný nôž pred konzervátorským zásahom (hore), po konzervátorskom zásahu (v strede) a jeho röntgenová snímka (dole), ktorá dokumentuje rozsiahlu koróziu predmetu (odtiene sivej). Dĺžka noža je 14,3 cm.

Pohľad na stredný hrad.

Keramické nádoby / Ranostredoveký hrob dieťaťa

Keramické nádoby z hrobu trojročného dieťaťa, ktorého kostný kolagén bol rádiouhlíkom datovaný do intervalu rokov 880 – 1000 n. l. Výška nádob je 7,8 a 17,1 cm.

14C datovanie / Ranostredoveký hrob muža

Rádiouhlíkové datovanie kostného kolagénu dospelého muža. Na vodorovnej osi sú znázornené intervaly v kalendárnych rokoch. Podľa tejto analýzy muž zomrel niekedy v priebehu intervalu rokov 770 – 900 alebo 920 – 960 n. l.