Hrad Devín ako symbol

Na hrade Devín štúrovci prijali slovanské mená a odkazovali na jeho slovanskú minulosť. No jedinou historickou osobnosťou v dejinách Veľkej Moravy, ktorej meno možno na základe prameňov priamo spojiť s Devínom, je knieža Rastislav. Knieža aj hrad podľa mnohých historikov spomína letopisec Meginhard v pokračovaní Fuldských análov, v správe z roku 864: „Kráľ Ľudovít v mesiaci auguste vytiahol s mohutnou brannou mocou za Dunaj, obkľúčil Rastica v akomsi hrade, ktorý sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina (dievča).“ 

Po archeologickom preskúmaní zvyškov sakrálnej stavby na hradnom návrší začalo byť ešte viac zrejmé, že Devín v časoch Veľkej Moravy nebol len pohraničným strážnym hradiskom, ale aj kniežacím sídlom, kľúčovým pre dejiny Slovenska. Architektonická forma a výzdoba kostola dovoľuje historikom predpokladať, že práve v týchto miestach vkročila na územie dnešného Slovenska misia Konštantína a Metoda, ktorých sem pozval a tu očakával Rastislav. 

Devín je popri Nitre a Bratislavskom hrade jednou z troch najvýznamnejších lokalít na Slovensku, o ktoré sa opiera národné povedomie Slovákov a Sloveniek. 

Devín bol v dávnych časoch prirodzenou križovatkou pre ľudí aj zvieratá, napríklad mamuty. Dôkaz sa našiel aj v roku 2022, keď sa pri nízkom stave Moravy neďaleko Devína podarilo objaviť zub mamuta. Mamuty tadiaľto putovali po tradičnej migračnej trase z juhu na sever. 

Ľudia týmto smerom osídľovali európsku krajinu po ľadovej dobe. Usádzali sa tu poľnohospodári. Pod Devínom sa vystriedali celé civilizácie, ktoré prichádzali z Karpatskej kotliny, putovali na dnešnú Moravu, do dolného Rakúska či až do južného Nemecka. Devín, miesto styku riek a hôr, sa stal aj civilizačnou križovatkou, kde sa stretávali kultúry a náboženstvá. 

Vznikali tu najstaršie sídliská, opevnenia. Ich obyvateľov živil okrem poľnohospodárstva a lovu aj čulý obchod na Jantárovej ceste medzi Baltským morom a Stredozemím, ale tiež na Podunajskej ceste po Dunaji – zo západu Európy na východ. 

V praveku bol Devín súčasťou pravekých kultúr stredného Podunajska. Vyvíjali sa v rámci Karpatskej kotliny a v určitých oblastiach boli veľmi vyspelé. 

Na konci strednej bronzovej doby sa tu opevnili nositelia militantnej čačianskej kultúry, ktorí zakladali kultovo-vojenské strediská, pričom Devín patril k najvýznamnejším. Zhromažďovali tu bronz, aby mohli vyrábať výzbroj a výstroj pre bojovníkov. Niektorí bádatelia práve v tejto kultúre vidia predkov Grékov – Pradórov. 

Neskôr prišla do Devína laténska kultúra. Kelti sa rozšírili pozdĺž Dunaja na východ, stavali si hradiská, jedno z najvýznamnejších vybudovali na bratislavskom hradnom návrší. Novšie archeologické výskumy naznačujú, že pod Devínom Kelti razili strieborné a zlaté mince. 

V rímskej dobe tvoril Dunaj významnú hranicu, a to medzi rímskou Panónskou provinciou a barbarikom. Po páde Ríma prešlo pod Devínom veľa kmeňov a etník. Huni, Ostrogóti, Vandali, Rugiovia, Longobardi. Neskôr sa objavilo slovanské obyvateľstvo. Devín hraničil s Avarským kaganátom, zachovalo sa tu slovansko-avarské pohrebisko. 

V stredoveku sa hranica presunula z rieky na pohoria, bola hranicou medzi Uhorským kráľovstvom a Svätou ríšou rímskou, ktorej východná marka bola základom dnešného Rakúska. 

Počas druhej svetovej vojny Devín nakrátko patril do Nemeckej ríše (rovnako aj Petržalka), obec niesla názov Theben an der March. Práve v tomto období bol na juhozápadnom svahu postavený amfiteáter, ktorý dnes chátra. Po vojne boli tieto časti pričlenené k Československu.

Autor textu: Andrej Barát

Viac o histórii hradu