Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

M
M

Otvorené od 10:00 do 16:00. Posledný vstup o 15.15.

Prírodná pastva

Ako prvé spásali lúky pod Devínom stáda veľkých bylinožravcov – zubrov, praturov, divých koní –, na ktorých činnosť nadviazal človek. Na tých istých miestach, kde sa predtým pásli divé zvieratá, pásol svoj dobytok. Pastva významne prispievala aj ku kľúčovej funkcii hradu – k obrane. 

Na historických maľbách sú hrady zachytené na holých kopcoch, čo je v protiklade s dnešným obrazom na Slovensku – hradné kopce sú zalesnené, zrúcaniny takmer nevidieť. 

Ak chceli obrancovia v stredoveku hrad ubrániť, potrebovali mať dobrý výhľad z hradieb. Nebolo by pre nich výhodné, ak by sa prichádzajúci útočníci mohli skrývať za veľké stromy, spoza ktorých by mohli na hrad útočiť. Hradné kopce museli byť holé. Bezlesie sa udržiavalo buď kosením, alebo pastvou, čo platilo i na Devíne. 

Udržiavaním bezlesia obyvatelia hradu zabezpečili biodiverzitu. Na spásaných lúkach prežívalo množstvo druhov naviazaných na svetlo. 

Pastva sa tu udržala tisícky rokov od praveku až takmer do súčasnosti. Od 50. rokov 20. storočia sa tradícia pastvy postupne vytrácala. Lokality začali zarastať kríkmi, inváznymi rastlinami a hodnoty, na ktorých sa po tisíce rokov podieľali bylinožravce a človek, sa z krajiny začali vytrácať. Ako napríklad lúčne, stepné, lesostepné biotopy, predtým plné hmyzu, motýľov, orchideí alebo poniklecov. 

Približne pred siedmimi rokmi Múzeum mesta Bratislavy oslovilo Bratislavské regionálne ochranárske združenie s myšlienkou obnoviť pastvu a odvtedy sa na hrade pasie. Zvieratá tu nezimujú, vždy sa privezú na začiatku otvorenia sezóny na hrade. 

Je to lacnejšia, šetrnejšia, čistejšia a tichšia alternatíva voči motorovým kosačkám. Na plochách, ktoré treba každoročne udržiavať, nie je hluk. Pastva má oveľa nižšiu uhlíkovú stopu ako mechanizované kosenie. Pre mnohých ľudí z mesta ide o najbližšie miesto, kde môžu uvidieť pasúce sa zvieratá. 

Na spásaní porastu pracuje približne osem oviec a päť kôz. Zatiaľ čo ovce zameriavajú svoju pozornosť na spodné partie, kozy si vyberajú vyššie etáže, čo znamená, že sa využívajú najmä v hornej časti hradu, kde pomáhajú potláčať rast a výskyt kríkov. 

Tieto zvieratá pripomínajú, ako vyzerala slovenská krajina. V stredoveku pastva pomáhala brániť hrad, dnes ho chráni pred požiarmi a pomáha udržiavať biodiverzitu. 

Autor textu: Andrej Barát

Viac o prírodnej pastve

Prírodná pastva / video

Prírodná pastva / video

Stáda pasúcich sa zvierat, najmä oviec, kôz a hovädzieho dobytka, boli v minulosti typickou súčasťou krajiny v okolí Devína a významne sa podieľali na formovaní krajinného rázu. Pastva má dodnes nielen hospodársky a krajinotvorný význam, ale prispieva aj k udržiavaniu...

preèítajte si viac
Za pestrosťou lúk sa skrýva chuť

Za pestrosťou lúk sa skrýva chuť

Zvieratá rozoznávajú jednotlivé druhy a typy rastlín vizuálne aj chuťou, pričom rozlišujú, či je rastlina mladá – šťavnatá, plná potrebných živín a ľahko stráviteľná –, alebo je stará, s nižším obsahom živín a menej stráviteľná. Rady si vyberajú miesta s mladšou a...

preèítajte si viac