Otvorené od 10:00 do 16:00, posledný vstup o 15:15.

M
M

Prírodné bohatstvo

Najobdivovanejším prírodným pokladom Devína je klinček včasný Lumnitzerov s bielymi kvetmi. Na juhozápadnej stráni pod hradbami, kde pustne amfiteáter, však rastie prehliadaný, no nemenej vzácny stepný druh – palina rakúska. 

Ide o jediné miesto jej výskytu na Slovensku. Udržala sa dodnes vďaka pastve. Okolité prostredie spásali zubry, pratury a divé kone, ktoré nedovolili vyrásť veľkým stromom a vďaka svojmu pôsobeniu udržiavali presvetlené prostredie, čo paline a ďalším bylinným, ale aj živočíšnym druhom vyhovovalo. Takáto krajina bola plná motýľov a hmyzu. Veľké bylinožravce vyhynuli, no v ich úlohe pokračoval človek – pastier so svojimi stádami, ktorý nadviazal na udržiavanie lúk, kde sa predtým pásli divé stáda. 

Pastva na Devíne a v okolí sa zachovala až do polovice minulého storočia, čo dokazujú aj ortofotosnímky z roku 1948. Človek v udržiavaní bezlesia pokračoval a vďaka tomu mohla pod Devínom prežiť palina, ale aj iné druhy – napríklad zvonček drevnatý, suchokvet ročný, krivec nízky, starček erukolistý úzkolistý, cesnak guľatohlavý, mak pochybný bielokvetý, kavyľ vláskovitý a materina dúška či pamajorán, nazývaný aj dobrá myseľ. 

Pestré lúčne spoločenstvo sa udržalo iba tam, kde sa z rôznych dôvodov neujala umelá výsadba stromov z čias komunizmu. Lúky a biotopy skalnatých strání sa v tom období považovali za neperspektívne. Užitočnejší mal byť podľa vtedajších kritérií vysadený les, hoci do tohto prostredia vôbec nepatril a nepatrili sem ani druhy, ktoré sa vysádzali – borovica čierna, agát biely. 

Na mnohých miestach sa výsadba ujala a bezlesie sa vytratilo. V polovici 20. storočia sa prestalo pásť. Rastliny dokážu prečkať desiatky rokov v hľuzách či v semenách, no hmyz nie. Preto dnes už nemožno na Devíne pozorovať motýľa modráčika čiernoškvrnného, ktorý bol naviazaný na materinu dúšku a pamajorán, ktorý prerástla vysoká tráva. 

Z motýľov tu žije ešte vidlochvost ovocný alebo modráčik rozchodníkový. Z vtákov murárik červenokrídly, vysokohorský druh hniezdiaci vo Vysokých Tatrách alebo vo Veľkej Fatre. Na najstrmších devínskych skalách iba zimuje. Sivo sfarbený vták má na krídlach červenú kresbu s bielymi bodkami. S pinzetovitým zobákom ako kolibrík chytá v štrbinách hmyz. 

Na hradnom brale loví aj sokol myšiar. Pozorovať možno aj výra skalného, ktorý býva pod Devínskou Kobylou. K Devínu zaletí aj haja červená, ktorá vysoko plachtí a ktorej vyhovujú otvorené plochy, kde môže pristáť a zbierať potravu. To, že sa objavuje, je dôkazom, že sa v okolí Devína vďaka opätovne zavedenej pastve pomaly obnovuje bezlesie. V okolí sa pohybuje aj najväčší hniezdiaci dravec na Slovensku orliak morský, ktorý má rozpätie krídel až dva a pol metra. Nie je veľmi obratný, živí sa skôr zdochlinami. Ryby v rieke loví užovka fŕkaná, ktorá sa rada vyhrieva na slnečných miestach. 

Autor textu: Andrej Barát

Viac o prírodnom bohatstve

Sanácia hradného brala

Sanácia hradného brala

Na Devínskej hradnej skale sa vystriedali praľudia, Kelti, Rimania, svoje sídla tu budovali a rozširovali mnohí panovníci, no nakoniec má len jedného vládcu – čas. Vápencový masív nie je pod vitrínou. V lete ho slnko rozpáli na 50 stupňov. Skala pracuje, dochádza k...

preèítajte si viac
Nebol tu les, ale pestrá lúka

Nebol tu les, ale pestrá lúka

Na úbočiach Devínskej Kobyly vidno les, ktorý tam však nepatrí. Bol umelo vysadený v čase socializmu na skalnatých stráňach, pretože tie sa považovali za škaredé a neproduktívne. Na jednom z najsuchších území Slovenska sa v tom čase realizovala výsadba cudzokrajných...

preèítajte si viac