Prírodné bohatstvo

Najobdivovanejším prírodným pokladom Devína je klinček včasný Lumnitzerov s bielymi kvetmi. Na juhozápadnej stráni pod hradbami, kde pustne amfiteáter, však rastie prehliadaný, no nemenej vzácny stepný druh – palina rakúska. 

Ide o jediné miesto jej výskytu na Slovensku. Udržala sa dodnes vďaka pastve. Okolité prostredie spásali zubry, pratury a divé kone, ktoré nedovolili vyrásť veľkým stromom a vďaka svojmu pôsobeniu udržiavali presvetlené prostredie, čo paline a ďalším bylinným, ale aj živočíšnym druhom vyhovovalo. Takáto krajina bola plná motýľov a hmyzu. Veľké bylinožravce vyhynuli, no v ich úlohe pokračoval človek – pastier so svojimi stádami, ktorý nadviazal na udržiavanie lúk, kde sa predtým pásli divé stáda. 

Pastva na Devíne a v okolí sa zachovala až do polovice minulého storočia, čo dokazujú aj ortofotosnímky z roku 1948. Človek v udržiavaní bezlesia pokračoval a vďaka tomu mohla pod Devínom prežiť palina, ale aj iné druhy – napríklad zvonček drevnatý, suchokvet ročný, krivec nízky, starček erukolistý úzkolistý, cesnak guľatohlavý, mak pochybný bielokvetý, kavyľ vláskovitý a materina dúška či pamajorán, nazývaný aj dobrá myseľ. 

Pestré lúčne spoločenstvo sa udržalo iba tam, kde sa z rôznych dôvodov neujala umelá výsadba stromov z čias komunizmu. Lúky a biotopy skalnatých strání sa v tom období považovali za neperspektívne. Užitočnejší mal byť podľa vtedajších kritérií vysadený les, hoci do tohto prostredia vôbec nepatril a nepatrili sem ani druhy, ktoré sa vysádzali – borovica čierna, agát biely. 

Na mnohých miestach sa výsadba ujala a bezlesie sa vytratilo. V polovici 20. storočia sa prestalo pásť. Rastliny dokážu prečkať desiatky rokov v hľuzách či v semenách, no hmyz nie. Preto dnes už nemožno na Devíne pozorovať motýľa modráčika čiernoškvrnného, ktorý bol naviazaný na materinu dúšku a pamajorán, ktorý prerástla vysoká tráva. 

Z motýľov tu žije ešte vidlochvost ovocný alebo modráčik rozchodníkový. Z vtákov murárik červenokrídly, vysokohorský druh hniezdiaci vo Vysokých Tatrách alebo vo Veľkej Fatre. Na najstrmších devínskych skalách iba zimuje. Sivo sfarbený vták má na krídlach červenú kresbu s bielymi bodkami. S pinzetovitým zobákom ako kolibrík chytá v štrbinách hmyz. 

Na hradnom brale loví aj sokol myšiar. Pozorovať možno aj výra skalného, ktorý býva pod Devínskou Kobylou. K Devínu zaletí aj haja červená, ktorá vysoko plachtí a ktorej vyhovujú otvorené plochy, kde môže pristáť a zbierať potravu. To, že sa objavuje, je dôkazom, že sa v okolí Devína vďaka opätovne zavedenej pastve pomaly obnovuje bezlesie. V okolí sa pohybuje aj najväčší hniezdiaci dravec na Slovensku orliak morský, ktorý má rozpätie krídel až dva a pol metra. Nie je veľmi obratný, živí sa skôr zdochlinami. Ryby v rieke loví užovka fŕkaná, ktorá sa rada vyhrieva na slnečných miestach. 

Autor textu: Andrej Barát

Viac o prírodnom bohatstve