História výskumu

V roku 2023 uplynie presne 110 rokov od začatia archeologického výskumu na Devíne. Zbrzdilo ho viacero prestávok, no aj tak ide o jeden z najstarších a najdlhšie trvajúcich archeologických výskumov na Slovensku, počas ktorého sa podarilo množstvo významných objavov. 

Najstarším podnetom pre prvotné archeologické bádanie boli veľkomoravské tradície a predovšetkým hľadanie Dowiny, hradu kniežaťa Rastislava. Spomína sa vo Fuldských análoch, v mohučskom pokračovaní od Meginharda, v správe z roku 864.

Prvými bádateľmi, ktorí sa na hrade pustili do archeologického výskumu, boli Josef Zavadil, vysoký štátny úradník na Najvyššom účtovnom dvore vo Viedni so záľubou v histórii, a skúsený archeológ Inocent Ladislav Červinka. Rozsiahly výskum, ktorý si naplánovali, však nestihli zrealizovať pre prvú svetovú vojnu. Práce sa uskutočnili iba v septembri 1913, no už prvé výsledky Červinka charakterizoval ako senzačné: „Mé dávné domněnky a sny se splnili. Hned první skušební kopání na Děvíně ukazují nade všechno zřejmě, že tu máme opravdu co činiti s ohromným hrazeným městem z doby Říše velkomoravské. Nalezeny spousty střepin s vlnovkou, železné zbraně a nástroje, hromady nedohořených trámů.“ Červinka robil vykopávky aj neskôr po skončení prvej svetovej vojny, no mal veľké problémy zohnať financie. 

Navyše nasledovala kritika od Emanuela Šimeka, že Červinka kopal príliš horlivo, s úmyslom za každú cenu nájsť veľkomoravské artefakty, na úkor systematického bádania starších a iných kultúrnych vrstiev, čo sa v nasledujúcich desaťročiach usilovali napraviť ďalší odborníci a odborníčky. 

Veronika Plachá sa významným spôsobom podieľala aj na odhaľovaní tajomstiev keltských sídliskových štruktúr, pričom práve keltské osídlenie sa do histórie devínskeho brala zapísalo veľmi výrazne. Na rozsiahlych plochách hradného vrchu, ale i dnešnej bratislavskej mestskej časti Devín sa archeologickým tímom pod mladšími vrstvami podarilo objaviť zachované pozostatky obydlí a dielní pôvodného oppida. To tvorilo spolu s centrálnym sídlom v Bratislave a opevnením na Braunsbergu veľké centrum bójskej moci na Dunaji. Devín mal v tejto aglomerácii strategické postavenie. A to načrtáva dôvod udržania sa laténskeho obyvateľstva až do rímskej doby, dokonca do obdobia krátko po príchode nového germánskeho etnika obsadzujúceho západ dnešného Slovenska a Dolného Rakúska. Zánik keltskej kapitoly devínskych dejín dokladujú archeologické nálezy požiarom zničených objektov so zachovaným keramickým inventárom, s ľudskými aj zvieracími pozostatkami, ktoré sa objavili na dolnom hrade v rokoch 1978 až 1980.

Autor textu: Andrej Barát

Viac o histórii výskumu